Vošky sa vyskytujú  v záhradách zo všetkých škodcov asi najčastejšie a napádajú takmer akékoľvek rastliny. Môžu sa vyskytnúť aj v byte. Rastliny oslabujú satím štiav a tým ich pripravujú o živiny, navyše sa veľmi rýchlo množia. Počas jedného roka môže vzniknúť až tridsať generácií.

Ako poznáte napadnuté rastliny?

Vošky uprednostňujú mladé listy a púčiky, ktoré sú potom dosť skrútené a zdeformované a dochádza ku chradnutiu rastliny. Indikátorom výskytu vošiek môžu byť i mravce. Vošky vysajú z rastlín viac štiav, než dokážu spracovať a potom vylučujú sladkú lepkavú tekutinu zvanú medovica. Tú majú v obľube práve mravce a tešia sa voškám na napadnutých častiach. Vošky môžu prenášať na rastliny i rôzne choroby, z tohoto dôvodu je potrebné reagovať rýchlo pri zistení ich výskytu.

Z celkovo asi 3000 druhov vošiek žije v strednej Európe približne 850 druhov. Najznámejšie sú tieto:

Voška ríbezľová (Cryptomyzus ribis) – už podľa názvu je možné spoznať, že napadá ríbezle, na listoch ktorých sa potom tvoria žlté alebo červené pľuzgiere. Samice sú veľké cca dva milimetre. Pri likvidácii používame niektorý zo selektívnych insekticídov, ktorý neškodí prirodzeným predátorom.

Vlnačka krvavá (Eriosoma lanigerum) – nájdeme ju na vetvách ovocných stromov (prítomnosť naznačujú vatovité chumáčiky). Dokáže ohroziť strom takým spôsobom, že môže celý uhynúť vyčerpaním.

Voška maková (Aphis fabae) – dosahuje veľkosť maximálne tri milimetre. Hlavnými hostiteľmi sú bršlen, kalina a pajazmín.

Voška chmeľová (Phorodon humuli) – parazituje hlavne na chmeli, ako je už z názvu zrejmé a pri premnožení dokáže svojou činnosťou spôsobiť hotovú apokalypsu. Spolu s voškou broskyňovou (Myzus persicae) a voškou rešetliakovou (Aphis nasturtii) patrí k najznámejším škodcom zemiakov – prenášajú vírusovú mozaiku a iné choroby.

Voška viničová (fyloxéra) (Viteus vitifolii) – opäť je z názvu zrejmé, ktoré rastliny má v obľube – napadá hlavne vinič, patrí medzi hálkotvorné (hálky – šiškovité útvary) vošky, ktoré prenášajú patogény niektorých vírusových chorôb.

Voška kapustová (Aphis brassicae) – táto voška škodí najviac hlúbovej zelenine, napr. kalerábom, kapuste, kelu. Rastliny napadnuté týmto druhom je nutné ihneď spáliť, lebo sú pomerne odolné.

Kôrovnica smreková (Sacciphantes abietis) – asi ste sa s ňou v záhrade už tiež stretli, napr. na okrasných ihličnanoch – napadnutému stromu začína rednúť ihličie a opadáva. Chemické postreky majú účinok takmer vždy, ale sú pomerne agresívne k iným užitočným tvorom z ríše hmyzu.

Ochrana pred voškami

Najčastejšie sú používané postreky ´Karate so Zeon technológiou 5 CS´, Calypso 480 SC´, ´Talstar´, ´Torant´ alebo ´Mospilan´. Obzvlášť účinný je ´Decis Flow´. Pre izbové rastliny je možné používať (i preventívne) prípravok ´Perfect Plant – Insecticid´. Insekticídy na prírodnej bázi neobsahujú chémiu a proti voškám majú aj spoľahlivý účinok, napr. ´Inporo PS´ alebo ´NeemAzal T/S´. Jednou z možností je aj nasadenie prírodných predátorov vošiek, ako sú zlatoočka obyčajná (Chrysopa vulgaris), parazitická osička (Aphidius alemani) alebo lienka sedembodková (Coccinela septempunctata) (voškami sa živia ako larvy lienky, ktoré dokážu za mesiac zlikvidovať viac ako tisíc vošiek, tak aj dospelí jedinci). Na záhrade môžete skúsiť vysádzať i rastliny, ktoré odpudzujú vošky napr. kapucínku, pažítku, saturejku, harmanček alebo povojník.