Moringa má antioxidačné účinky (odstraňuje škodlivé toxíny z tela), pôsobí proti prirodzenému starnutiu, posilňuje imunitný systém. Má antibiotické, antifungálne, antivírusové, protizápalové vlastnosti, znižuje hladinu cholesterolu.

Listy sú bohaté na vlákninu, preto sa používajú pri diétach. Jej domovinou je oblasť južného úpätia pohoria Himaláje, dávno sa však už rozšírila na celý indický subkontinent, do Arábie a Afriky, vrátane Madagaskaru. V súčasnosti sa jej najrôznejšie kultivary pestujú v teplých oblastiach (s tropickým a subtropickým podnebím) po celej zemi. V prírode dorastá do výšky až 12 m.

Strom má klesajúce konáre a redšiu neusporiadanú korunu, listy sú oválneho tvaru. Kvety sú obojpohlavné, krémovo biele alebo žltkasté (tie staršie), s medovou vôňou, veľké asi 2 cm. Bývajú usporiadané do 30 cm dlhých toboliek. Tie dozrievajú na struky s guľatými semienkami, ak sú zrelé, je možné ich zberať, semená vysušiť a jednoducho ich zasadiť do pôdy do hĺbky asi 2,5 cm. Klíčia do 2 až 3 týždňov.

Rastie veľmi rýchlo, pre jednoduchšie pestovanie ju možno zrezávať na výšku 1 m, nové konáre dobre obrazia. Kvitne už od druhého roka. Vývoj plodu trvá asi 3 mesiace, sú to pozdĺžne hlboko rebrovité mierne trojhranné tobolky v tvare struku, v ktorom je až 20 veľmi olejnatých semien, guľatých alebo trojhranných, veľkých 1 až 1,5 cm.

Z rastliny sa dá všetko zužitkovať 

V mnohých oblastiach je moringa dôležitou súčasťou základnej stravy. Najmä v Indii a Afrike sú listy dôležitou potravinou a sú obľúbené ako spestrenie jedálnička. Konzumujú sa surové v šalátoch, varené v polievkach a omáčkach. Uchovávajú sa i sušením.

Sú zdrojom mnohých minerálov, vitamínov, bielkovín a proteínov – obsahujú napríklad vitamín C alebo betakarotén, vápnik, draslík a antioxidanty. Podobne ako listy sa používajú i kvety, pridávajú sa aj do polievok a omáčok. Zelené struky (ešte nezrelé) sú obľúbenou súčasťou jedálnička hlavne na indickom subkontinente. Sú pripravované obdobne ako zelené fazuľové struky.

Semená zo zrelých plodov sa pražia a jedia sa podobne ako u nás orechy. Olej (až 40 %), ktorý zrelé semená obsahujú, sa po vylisovaní využíva v kuchyni, ale je i súčasťou kozmetických prípravkov. Prášok z rozdrvených semien je používaný miestnymi obyvateľmi na čistenie kalnej vody.

Korene sa používajú v obmedzenom množstve ako dochucovadlo, u nás by sme nimi nahradili chren. S konzumáciou treba veľmi opatrne, obsahujú totiž jedovatý alkaloid spirochín. Kôra stromov sa spracováva na hrubé vlákno, z ktorého sa zhotovujú rohože a povrazy. Konáre stromu sú obľúbeným krmivom pre domáce zvieratá, hlavne ťavy.

Moringa zlepšuje celkové zdravie a poskytuje širokú škálu základných živín, vitamínov (E, B1, B2 a B3) a minerálov, ako je železo, draslík, horčík, fosfor, zinok a vápnik. Ďalej má vysoký obsah esenciálnych mastných kyselín (18 z 20).

Listy majú štyrikrát viac vápnika, než nájdeme v rovnakom množstve mlieka, päťkrát viac beta-karoténu než v mrkve, viac než trojnásobok množstva železa, ktoré sa nachádza v špenáte alebo hovädzom mäse, a dvojnásobok množstva bielkovín nájdených v jogurte. Údajne má aj najvyšší pomer bielkovín v porovnaní s akoukoľvek študovanou rastlinou, pričom listy obsahujú približne 40 % bielkovín.

Okrem toho obsahuje rastlina chlorofyl, beta-sitosterol, luteín, zeatín a kafoylchinonové kyseliny, ktoré prispievajú k celkovému zdraviu. Semená obsahujú jeden z najcennejších rastlinných olejov, ktorý má hlavne antioxidačné a anti-stárnuce vlastnosti. Olej je stabilný pri vysokých teplotách a dá sa tak využívať i v kuchyni.