Konzumovať sa navyše môžu aj listy, ktoré sú bohaté na vlákninu a vápnik a dajú sa pripraviť rovnako ako špenát. Kvaka je tradičná koreňová zelenina Angličanov a nájdeme ju takmer v každej ich kuchárke.

Kvaka bývala základnou surovinou pre pokrmy chudobných, ktoré boli sýte, avšak veľmi prosté. Je plodinou, ktorá vydrží aj tvrdé mrazy, a zachránila od hladu mnoho generácií. Prvá zmienka o kvake pochádza z roku 1620, v nasledujúcich storočiach sa rozšírila do Európy.

Je blízkym príbuzným okrúhlice, oproti nej má však väčšie buľvy, ktorých väčšia časť vyčnieva nad zem. Chuť je sladkastá, jemne pieporná. Pestujú sa najčastejšie tieto formy:

• purpurascencens - repa s bielou dužinou ale fialovým povrchom,
• rutebaga - repa so žltým povrchom aj vnútrom,
• pabularia - listová kvaka používaná rovnako ako stonkový zeler.

Pestovanie

Na pestovanie je kvaka nenáročná, je mrazuvzdorná (vydrží mráz až mínus 10 stupňov Celzia), neznáša sucho a čerstvo pohnojenú pôdu, vyžaduje pravidelné hnojenie, obrábanie, odburiňovanie a strednú zálievku. Kvaku vysejte na začiatku apríla na slnečné stanovisko, semená klíčia už pri 2 - 3 stupňoch Celzia.

Po vzídení sa potom rastliny vyjednotia zhruba na vzdialenosť 35 - 40 cm. Úroda bude v septembri až novembri. Pred uskladnením sa orežú celé olistené hlavy. Nepoškodené zdravé buľvy skladujeme pri teplote 1 - 2 stupne Celzia.

Držíte diétu?

Kvaka obsahuje malé množstvo kalórií, iba 27 kcal na 100 g, z 92% je tvorená vodou, a aj vďaka vysokému obsahu vlákniny (1,8%), je často odporúčaná pre redukčné diéty. Ak túžite po štíhlej figúre, mala by byť súčasťou vášho jedálnička - zasýti, a pritom nezaťaží zbytočnými kalóriami.

V sušine sú obsiahnuté bielkoviny, tuky, vitamín C, draslík, sodík, karotén a veľké množstvo vápnika. Kvaka sa využíva aj v liečiteľstve, je dobrá pri problémoch so zažívacím ústrojenstvom, zvyšuje peristaltiku čriev, pretože obsahuje veľké množstvo vlákniny, pôsobí tiež proti kožným ochoreniam, čistí krv a je vhodným pomocníkom pri liečbe pľúcnej a kostnej tuberkulózy.

"Pozor na konzumáciu, ak máte akútny zápal pečene, žlčníka či žlčníkové kamene."

Použitie v kuchyni

Kvaku môžeme konzumovať varenú v polievkach, omáčkach, alebo prílohách, mladé buľvy dobre chutia aj surové.

Výživnejšie ako buľvy, sú možno listy kvaky, obsahujú takmer dvakrát toľko proteínov a vlákniny než koreň, ale menej sacharidov, významná je koncentrácia vitamínov a minerálov, predovšetkým vápnika, provitamínu A (betakaroténu), vitamínu C, kyseliny listovej a železa. Čerstvé listy možno zamiešať do chutného šalátu, prípadne variť rovnako ako špenátové listy a pripraviť tak netradičnú prílohu.

Šťava z listov kvaky, karotky a púpavovej vňate má priaznivý vplyv na regeneráciu zubov a kostí, so špenátom a žeruchou pomôže pri liečbe hemoroidov, so zelerom a petržlenom zlepšuje činnosť mozgu, pomáha pri roztrúsenej skleróze aj amyotrofickej laterálnej skleróze, so špenátom a žeruchou pomôže pri liečbe hemoroidov, so zelerom a petržlenom zlepšuje činnosť mozgu, pomáha pri roztrúsenej skleróze aj amyotrofickej laterálnej skleróze.