Afrikán (Tagetes) - svojím názvom v nás vyvoláva pocit, že jeho domovinou je Afrika, ale nie je to pravda. Pôvod má v tropických oblastiach Ameriky, kde sa vyskytuje v asi päťdesiatich odrodách. Vôňou príliš neláka, avšak susediace rastliny i pôdu dokáže zbaviť plesní, hniloby, háďatiek, vošiek, molíc a ďalších hmyzích škodcov. Ak je napadnutie väčšie, nezastaví škodca úplne, ale v každom prípade zredukuje ich množstvo.

Predtým boli aksamietnice uctievanou rastlinou Aztékov a spájané s mexickým sviatkom Dňa mŕtvych a bežne teda vysadené na tamojších cintorínoch. V 16. storočí sa dostali aj do Európy. Aksamietnice patria medzi najrozšírenejšie letničky. Vyskytujú sa v mnohých kultivaroch, ktoré sa odlišujú aj rôznou výškou. Pôvodne boli iba žltej a oranžovej farby. Z nich boli vyšľachtené kultivary rôznych odtieňov mahagónové, červené aj čisto biele. Rozdiely nájdeme aj v plnosti, tvare a veľkosti kvetov i celých rastlín. Aksamietnice zaraďujeme medzi samočistiace kvety, čo znamená, že všetky odkvitnuté časti pozvoľna opadávajú a tvoria sa stále nové a nové kvety.

Aksamietnice milujú slnečné stanovištia, prípadne mierny polotieň. Podľa druhu ich vysádzame ako obrubu záhonov do kvetináčov alebo na pozadia trvalkových rabatiek.

Rozdelenie

Môžeme ich rozčleniť do troch základných skupín:

• Aksamietnica drobnokvetá (Tagetes tenuifolia, syn.signata) – patrí sem aksamietnica s husto vetvenými kríčkami, ktorá má veľa drobných kvietkov. Vyznačuje sa skorým jarným kvitnutím až do prvých mrazíkov. Je vhodná do trvalkových záhonov, ale aj ako doplnok do okenných debničiek a kvetináčov.

• Aksamietnica vzpriamená (Tagetes erecta) – má veľké kvety s priemerom 5–10 cm, odrody sa líšia výškou (30–90 cm), môžu byť nízke (vhodné teda do kvetináčov a nádob), iné sú veľmi vysoké.

• Aksamietnica rozložitá (Tagetes patula) – najrozšírenejší druh, tvoria nízke asi pätnásťcentimetrové, husto rozvetvené kríčky s hlboko vykrajovanými listami. Patria sem jednoduché i plnokveté odrody. Ideálne na obruby záhonov.

Pestovanie

Aksamietnica je nenáročná na pestovanie. Potrebuje priepustnú humóznu pôdu. Dá sa pestovať zo semienok aj zo sadeničiek. Pre predpestovanie ju vysievame začiatkom apríla. Rastlinky sú citlivé na mráz, von ich preto vysádzame až v druhej polovici mája. Po presadení čoskoro kvitnú a v dobrých podmienkach sa rýchlo rozrastajú. Ak rastliny vysejeme priamo na záhon, budeme ich musieť pretrhávať a pokvitnú o niečo neskôr. Prežijú aj nepravidelnú zálievku. Na jeseň si môžeme zozbierať semienka z odkvitajúcich aksamietnic na ďalšiu sezónu, alebo ich kúpime v obchodoch so semenami.

Ak ich zasadíme medzi ruže alebo jahody, vyžeú háďatká, od okrasných cibuľovín odoženie piarku listovú, odpudzuje rôzny hmyz od cibule, mrkvy, fazule, zeleru a póru. Ak ju zasadíme do kvetináča za okno, bude odpudzovať muchy a komáre a chrániť balkónovky pred voškami.

Kvety sú dokonca jedlé, môžeme nimi zdobiť pokrmy, aj ich pridávať do zeleninových šalátov. Naši predkovia touto rastlinou liečili hnačku a opicu. Dnes sa stále pridáva do niektorých deodorantov a parfémov.