Divozel veľkokvetý sa stáva aj obľúbenou dvojročnou rastlinou pestovanou na záhradkách.

Medzi okolitou flórou vyniká svojím vysokým vzrastom, kedy môže dosiahnuť výšku až 2,5 m. V prírode sa s ním môžeme stretnúť na lúkach a slnečných stráňach. Divozel veľkokvetý už z diaľky zaujme žiarivými žltými kvetmi, ktoré sa dodnes uplatňujú v ľudovom liečiteľstve.

Pestovanie

Na záhradkách ho obvykle zrezávame na výšku asi 80 cm, aby sa rozvetvil a nasadil viac kvetov. K tomu, aby prosperoval, nepotrebuje výživné pôdy bohaté na humus, ale vyrastie aj v chudobnej kamenistej pôde, stačí mu len slnko. Patrí k dvojročným rastlinám, takže v prvom roku vytvorí prízemnú ružicu listov a rozkvitne až v druhom roku po vysiatí.

Kvety zbierame počas celého leta ešte predtým, než sa utvoria kapsule so semenami. Pozor! Semená divozelu sú prudko jedovaté a určite nechceme, aby sa nám priplietli do nálevov. S kvetmi zaobchádzame opatrne, ľahko sa pokrčia. Sušíme ich na slniečku alebo pri miernej teplote v rúre alebo v sušičke. Kvety by po usušení mali mať zlatohnedú farbu a voňať po mede. Uchovávame je v dobre uzavretých pohároch na tmavom mieste.

Použitie

Divozel nikdy nepoužívame dlhšie ako 10 dní! Zaraďujeme ho totiž k tým typom liečivých rastlín, ktoré v malom množstve liečia, zatiaľ čo vo väčšom už môžu škodiť. Odvar z kvetov pomáha pri prechladnutí, pri problémoch s pečeňou, pôsobí močopudne a priaznivo ovplyvňuje týmus a slezinu.Čaj musíme scediť pred pitím, pretože chĺpky na kvetoch môžu dráždiť sliznicu.

Zaujímavosti z minulosti

Odvar sa dá užívať aj zvonka, najmä na hojivé obklady na opuchy, reumu alebo vredy predkolenia. V skorších dobách si týmto odvarom ženy farbili vlasy, a dokonca aj tvár, aby dosiahli prirodzený rumenec. Kvety sa používali aj na farbenie látok a dochucovanie likérov. Ide o významnú medonosnú rastlinu, ktorú majú v obľube hlavne včelári.