Stále väčšiu obľubu si získava pekinská kapusta, často označovaná aj ako čínska kapusta. Sú si síce trocha podobné, ale predsa ide o podstatne odlišné druhy zeleniny. V obchodoch bežne kupujeme pekinskú kapustu, má zväčša valcovitú a široko súdkovitú hlávku, tvorenú bledozelenými listami so žilnatou čepeľou a plochými širokými stopkami. Čínska kapusta (brassica chinensis) vyzerá trochu inak, netvorí pevné hlávky, je sýto zelená a u nás sa veľmi nepestuje a vlastne ani nepredáva.

Pestovať na záhradke môžeme oba druhy

Ako pekinská, tak čínska kapusta sú teplomilné, vysievajú sa od polovice júna priamo na stanovisko, pretože jarné výsevy väčšinou zle rastú, alebo vybiehajú do kvetu. Vysievať ich možno až do konca augusta, využijeme teda záhony, kde sme už zeleninu pozberali (reďkovky, špenát, kaleráb, fazuľa). Pôda by mala byť humózna, zálievka pravidelná. Neznáša čistenie buriny a okopávanie, pretože má plytko rozvetvené korienky. Ideálne je mulčovanie z pokosenej trávy, ktorá udrží v zemi vlhko a nedá šancu burine.

Zber čínskej kapusty môže začať už 3 týždne po výsadbe, odrežeme listy cca 3 cm nad zemou a počkáme, až kapusta zasa znovu vyraší. Pekinskú kapustu zberáme vtedy, keď má vytvorené hlávky, ak ju chceme na uskladnenie až koncom októbra alebo začiatkom novembra.

Znesie i slabšie jesenné mrazy – rastlinky, ktoré nestihneme spotrebovať, môžeme do zimy nechať na záhone na priame použitie a zozbierať len tie, ktoré chceme uschovať. Hlávky ukladáme do pivnice v jednej vrstve do debničiek. Kapusta vydrží dlhšie, ak neodstránime korene.

Ak vysadíme kapustu v blízkosti paradajok, odpudzuje mlynáriky, novozélandský špenát a trebuľka odpudzujú vraj skočky, ako aj slimáky. Medzi rastliny (ak pôdu nemulčujeme) môžeme vysiať valeriánku, ktorá slúži ako prirodzený pokryv pôdy a s čínskou i pekinskou kapustou sa dobre znášajú.

Ani tieto druhy kapusty nepestujeme na záhone s ostatnou hlúbovou zeleninou (kapusta, kel, kaleráb, karfiol, brokolica, ružičkový kel), napadajú ich totiž tí istí škodcovia a pri väčšej ploche je i vyššie riziko nákazy. Nevhodným susedom je cesnak, cibuľa a cvikla, ktoré potrebujú menej zálievky. Nepestujeme ich ani s jahodami, malinami a ostružinami, pretože neznášajú kyslé pôdy.

Najväčšími škodcami sú skočky, napádajú ako malé semenáčiky, tak i vzídenú kapustu a dokážu zlikvidovať celý porast počas pár dní. Záhon môžeme po výseve prikryť bielou netkanou textíliou, ktorá udrží vlhko (skočky vlhko neznášajú) a zamedzí chrobáčikom v prístupe.

Prirodzenými predátormi sú ucholaky, preto sa o nich v záhrade staráme. Ak predsa napadnú nejakí chrobáci úrodu, môžeme rastliny i zem medzi nimi postriekať odvarom z rebarbory. I tieto druhy kapusty napádajú húsenice mlynárika kapustového. Odpudí ich vôňa paradajok a zeleru, ktorý pestujeme v blízkosti (nie na jednom záhone).

Proti mlynárikom by mala rastliny chrániť i vôňa mäty, tymiánu alebo yzopu, na záhon stačí umiestniť kvetináč s bylinkou. Mladé rastlinky chutia slimákom, preto okraje záhonov a cestičky k rastlinám proti nim zabezpečíme. Keď kapusta vyrastie, už slimáky nezaujíma, zvlášť pokiaľ je medzi hlávkami valeriánka, ktorú slimáky nemajú radi.