Je rozdiel medzi karotkou a neskorou mrkvou? Mrkva má množstvo odrôd a i vyšľachtených farebných variantov. Karotka je mrkva skorá, zaguľatená, so sladkou jemnou dužinou. Neskorá mrkva má dlhé, špicaté korene a je dobre skladovateľná. Pre jej všestranné využitie, účinky na zdravie i výbornú chuť je veľmi obľúbená. Jej pestovanie nie je príliš náročné, zvládnu ho i začiatočníci.

Pestovanie mrkvy zo semienok

Pred jarným výsevom pôdu musíme riadne spracovať - pôda musí byť hlboko prekyprená. Ak je ťažšia, vysievame mrkvu radšej na „hrobčeky“ – navýšené riadky. Nezabudnite pridať kompost ako zdroj živín; nie je vhodný hnoj z chlieva, pretože mrkva nemá priame hnojenie rada.

Záhon pre mrkvu vyberieme na stanovisku slnečnom a vzdušnom. Semená mrkvy vysievame od polovice apríla, riadky sú od seba vzdialené asi pätnásť centimetrov, do hĺbky max. 1 cm – pri veľmi hlbokom výseve by mrkva nevyklíčila a vznikli by holé miesta. Výsevy pravidelne zalievame.

Mrkva ako bohatý zdroj vitamínov

Mrkva je zásadným  zdrojom provitamínu A – betakaroténu (karotén je najviac využiteľný v mrkve tepelne upravenej s tukom – v takejto podobe ho ľudské telo využije až 60 %, zatiaľ čo zo surovej jemne strúhanej mrkvy asi 30 % a hryzením mrkvy len 5 %).

Ďalej v nej nájdeme vitamín C, vitamíny skupiny B, vitamín E a kyselinu pantoténovú. Z minerálnych látok má vysoký obsah draslíka, horčíka, fosforu, ale i chlóru, obsahuje tiež početné stopové prvky - bór, vanád, železo, jód, kobalt, meď, mangán, zinok.

Konzumáciou mrkvy zvyšujeme celkovú odolnosť organizmu, je odporúčaná pri zápche, pri ochoreniach pečene, obličiek i ciev (má byť podávaná hlavne pacientom po infarkte); známy je i vplyv konzumácie mrkvy na kvalitu zraku.

Vo väčších dávkach mrkvu nekonzumujeme pri ochoreniach žalúdočných vredov a tiež pri cukrovke, pretože obsahuje sacharózu.

„Pre jej všestranné využitie, účinky na zdravie i výbornú chuť je mrkva veľmi obľúbená.“

Odrody

• Tinga - neskorá, veľmi výnosná odroda; korene sú dlhé 20 - 22 cm; možno ju dlhodobo skladovať; je vhodná na pestovanie v navýšených riadkoch a pre mechanický zber; vegetačná doba je približne 157 - 162 dní.
• Stupická na rýchlenie - skorá, jemná, sladká dužina; na priamu spotrebu; vegetačná doba 93-98 dní.
• Cidera - neskorá, vegetačná doba 145 - 155 dní; veľmi dlhý koreň.
• Rothild - vhodná na skladovanie; vysoká výnosnosť, aromatická sladká chuť.
• Karotela - poloskorá, vegetačná doba 105 - 110 dní.
• Darina - neskorá; výborná skladovateľnosť, vegetačná doba 137 - 142 dní.
• Jubila - karotka vhodná na rýchlenie; valcovitý tvar a výborná sladká chuť; vhodná na priamu spotrebu.
• Chantenay - netradičná odroda s dĺžkou koreňa do 10 cm; vegetačná doba cca 70 dní.
• Olympus - neskorá; veľmi dobrá skladovateľnosť; vegetačná doba 160 - 170 dní.
• Karotina - skorá; koreň valcovitý, oranžovej farby.
• Maxima F1 - neskorá; vhodná pre skladovanie.
• Purple Haze F1 - skorá; netradičná purpurová farba, i keď pôvodné druhy fialové boli.
• Katrin – poloskorá odroda typu Chantenay; korene sú krátke, trojuholníkové s dĺžkou 11 - 13 cm s tupým zakončením; je odolná voči vybiehaniu do kvetu; je vhodná na priamu konzumáciu, na konzerváciu, ale i na stredne dlhé skladovanie; dobre znáša i horšie podmienky na pestovanie a ťažšie pôdy; vegetačná doba je približne 125 - 130 dní.