Je rozdiel medzi karotkou a neskoré mrkvou? A ako ju pestovať?

Je rozdiel medzi karotkou a neskorou mrkvou? A ako ju pestovať? Mrkva (Daucus carota), má množstvo odrôd a i vyšľachtených farebných variantov.  Karotka je mrkva skorá, zaguľatená, so sladkou jemnou dužinou. Neskorá mrkva má dlhé, špicaté korene a je dobre skladovateľná. Pre jej všestranné využitie, účinky na zdravie i výbornú chuť je veľmi obľúbená. Jej pestovanie nie je príliš náročné, zvládnu ho i začiatočníci.

Pestovanie mrkvy zo semienok

Pred jarným výsevom pôdu musíme riadne spracovať - pôda musí byť hlboko prekyprená. Ak je ťažšia, vysievame mrkvu radšej na „hrobčeky“ – navýšené riadky. Nezabudnite pridať kompost ako zdroj živín; nie je vhodný hnoj z chlieva, pretože mrkva nemá priame hnojenie rada. Záhon pre mrkvu vyberieme na stanovisku slnečnom a vzdušnom. Semená mrkvy vysievame od polovice apríla, riadky sú od seba vzdialené asi pätnásť centimetrov, do hĺbky max. 1 cm – pri veľmi hlbokom výseve by mrkva nevyklíčila a vznikli by holé miesta. Výsevy pravidelne zalievame.

Mrkva ako bohatý zdroj vitamínov

Mrkva je zásadným  zdrojom provitamínu A – betakaroténu (karotén je najviac využiteľný v mrkve tepelne upravenej s tukom – v takejto podobe ho ľudské telo využije až 60 %, zatiaľ čo zo surovej jemne strúhanej mrkvy asi 30 % a hryzením mrkvy len 5 %). Ďalej v nej nájdeme vitamín C, vitamíny skupiny B, vitamín E a kyselinu pantoténovú. Z minerálnych látok má vysoký obsah draslíka, horčíka, fosforu, ale i chlóru, obsahuje tiež početné stopové prvky - bór, vanád, železo, jód, kobalt, meď, mangán, zinok.

Konzumáciou mrkvy zvyšujeme celkovú odolnosť organizmu, je odporúčaná pri zápche, pri ochoreniach pečene, obličiek i ciev (má byť podávaná hlavne pacientom po infarkte); známy je i vplyv konzumácie mrkvy na kvalitu zraku. Vo väčších dávkach mrkvu nekonzumujeme pri ochoreniach žalúdočných vredov a tiež pri cukrovke, pretože obsahuje sacharózu.

Pre jej všestranné využitie, účinky na zdravie i výbornú chuť je mrkva veľmi obľúbená.

Odrôdy

  • Tinga - neskorá, veľmi výnosná odroda; korene sú dlhé 20 - 22 cm; možno ju dlhodobo skladovať; je vhodná na pestovanie v navýšených riadkoch a pre mechanický zber; vegetačná doba je približne 157 - 162 dní.
  • Stupická na rýchlenie - skorá, jemná, sladká dužina; na priamu spotrebu; vegetačná doba 93-98 dní.
  • Cidera - neskorá, vegetačná doba 145 - 155 dní; veľmi dlhý koreň.
  • Rothild - vhodná na skladovanie; vysoká výnosnosť, aromatická sladká chuť.
  • Karotela - poloskorá, vegetačná doba 105 - 110 dní.
  • Darina - neskorá; výborná skladovateľnosť, vegetačná doba 137 - 142 dní.
  • Jubila - karotka vhodná na rýchlenie; valcovitý tvar a výborná sladká chuť; vhodná na priamu spotrebu.
  • Chantenay - netradičná odroda s dĺžkou koreňa do 10 cm; vegetačná doba cca 70 dní.
  • Olympus - neskorá; veľmi dobrá skladovateľnosť; vegetačná doba 160 - 170 dní.
  • Karotina - skorá; koreň valcovitý, oranžovej farby.
  • Maxima F1 - neskorá; vhodná pre skladovanie.
  • Purple Haze F1 - skorá; netradičná purpurová farba, i keď pôvodné druhy fialové boli.
  • Katrin – poloskorá odroda typu Chantenay; korene sú krátke, trojuholníkové s dĺžkou 11 - 13 cm s tupým zakončením; je odolná voči vybiehaniu do kvetu; je vhodná na priamu konzumáciu, na konzerváciu, ale i na stredne dlhé skladovanie; dobre znáša i horšie podmienky na pestovanie a ťažšie pôdy; vegetačná doba je približne 125 - 130 dní. 
Related articles

Menu

Kliknutím zobrazíte viac produktov.
Neboli nájdené žiadne výrobky.

Menu

Kliknutím zobrazíte viac produktov.
Neboli nájdené žiadne výrobky.

Menu

Vytvorte si bezplatný účet na ukladanie obľúbených položiek.

Prihlásiť sa