Má rovnaké použitie ako špenát, len pestovanie špenátu je pomerne náročné. Na rozdiel od mangoldu špenát znova nedorastá, takže sa musí vysievať opakovane a v letných mesiacoch rýchlo kvitne. Mangold má príjemnú orechovú chuť a nikdy nechutí štipľavo ani ostro, pretože obsahuje menej kyseliny šťaveľovej, ktorá bráni vstrebávaniu vápnika. 

Vyskytuje sa v mnohých farebných varinatoch a nielen v zeleninových záhradách pôsobí mangold veľmi dekoratívne. Odrody s tmavozelenými čepeľami listov, ktoré kontrastujú so žiarivo červenými stopkami a žilkovaním (napríklad odroda Rhubarb), alebo jemne chutiace odrody so žltými (Yellow) či pestrofarebnými, do biela, ružovými alebo fialovými stopkami (Bright Lights) sú atraktívne. Sú vyšľachtené aj varianty, ktorých celé listy sú sfarbené purpurovo alebo fialovo.

Je bohatý na vápnik, obsahuje aj draslík, fosfor, železo, horčík, meď, zinok a ďalšie prvky, sú zastúpené vitamíny skupiny B, vitamín C a aj provitamín A. Mangold je zdrojom kyseliny listovej a vysoko účinných bioflavonoidov.

Úroda je vlastne nepretržitý proces. Po vyklíčení počkáme asi 15 dní, aby sme mangold vyjednotili. Po 2 mesiacoch môžeme zberať listy, a to tak, že vždy odrezávame listy z vonkajšieho okraja. Ak chcete zrezať všetky listy naraz, urobte to asi 5 cm od zeme, rastlina potom znova obrazí.

Bohužiaľ, aj mangold chutí slimákom. Škvrny a nepravidelné čiary na listoch môžu spôsobovať larvy kvetienky repnej (poškodené listy ihneď odstraňujeme).  Ak rastliny na kraji sezóny prikryjeme netkanou textíliou, mušky do nich nenakladú vajíčka. Biele škvrny na listoch a skoré vybiehanie do kvetu býva spôsobené nedostatkom vlahy v horúcich dňoch. Niekedy býva mangold obalený aj voškami. Proti škodcom použijeme vhodné chemické alebo biologické prostriedky.