Pôvodom je pravdepodobne z Južnej Ameriky, jej pestovanie sa po svete rozšírilo až v čase, keď španielski dobyvatelia priviezli rastliny do Európy. Existujú odrody so vzpriamenou lodyhou (sú rannejšie, hodí sa teda do chladnejších oblastí s menej priaznivými klimatickými podmienkami) a s lodyhou plazivou (hodí sa do teplejších oblastí, majú vyšší výnos, ale horšie sa ošetrujú).

K svojmu úspešnému vývoju potrebuje teploty okolo 20 stupňov Celzia, v našich podmienkach je teda vhodné pestovať ju v skleníku či fóliovníku. Pôdu vyžaduje podzemnice kyprejšiu, výhrevnú, humóznu bez burín, dobre zásobenú vápnikom a ďalšími živinami (prevažne draslíkom a fosforom), s väčším podielom piesku.

Miesto, kde plánujeme podzemnicu pestovať, už na jeseň zrýľujeme a na jar prekypríme. Rastliny si predpestujeme výsevom. Zhruba v polovici apríla ich vysadíme do malých kvetináčikov. Semienka klíčia pri teplote okolo 12 až 15 ° C veľmi rýchlo. Kvetináčiky umiestnime tak, aby mali čo najviac svetla, a hojne zalievame.

Vyrastené sadeničky vsádzame na záhon až po polovici mája do prehriatej pôdy, vo vzdialenosti pätnásť až tridsať centimetrov od seba a riadkov širokých šesťdesiat až sedemdesiat centimetrov. Sadenice chránime proti neskorým mrazíkom netkanou textíliou.

Podzemnica kvitne výrazne žltými kvetmi. Počas kvitnutia nezalievame. V oplodnených kvetoch vznikajú zaujímavé útvary, ktoré prenikajú do kyprej pôdy, kde sa z nich vyvinú plody (podzemnicové oriešky). Odkvitnuté stopky môžeme zeminou aj zakryť.

Čím viac ich prihrnieme zeminou, tým väčšia bude úroda. Úrodu podporíme aj skracovaním hlavných osí rastliny a závlahou. Podzemnice netrpia na škodcov a choroby.

Čerstvá semená obsahujú vysoký podiel resveratrolu, tridsaťosem až päťdesiatpäť percent oleja, dvadsaťštyri až tridsaťpäť percent bielkovín, cukry a vitamíny a podľa posledných výskumov vykazujú aj antioxidačné a antibakteriálne účinky. Resveratrol je prítomný aj v červenom víne av grapefruitoch.

Je odporúčaný na prevenciu srdcových chorôb, celého radu pľúcnych ochorení, prevenciu rakoviny prostaty a rakoviny prsníka. Z orieškov sa získava svetlo žltý a mimoriadne kvalitný arašidový olej, ktorý obsahuje najmä estery kyseliny olejovej a linolovej.

Je využívaný na výrobu umelých tukov av teplej kuchyni, pretože sa neprepaľuje. Olej z druhého lisovania sa používa na výrobu mydiel a krémov. Oriešky je nutné pred konzumáciou opražiť. Dajú sa piecť, pražiť, sušiť, nasoľovať, nakladať do cukru, do sirupu alebo variť.