Fazuľa sa do Európy rozšírila v 16.–18. storočia z Ameriky. Z biologického hľadiska ide o jednoročné aj dvojročné rastliny, väčšinou samosprašné s hroznovitým kvetenstvom. Struky sú vo väčšine prípadoch zelené či žlté a semená majú rôznu škálu farieb i veľkostí. Hneď po hrachu ide o druhú najpestovanejšiu strukovinu v Európe, ktorej výsevné plochy neustále klesajú.

Požiadavky na úspešný rast i vývoj má fazuľa pomerne vysoké – vzhľadom na to, že ide o jednu z najteplomilnejších plodín (aj viac ako kukurica a sója) a mráz už pri -1 °C ju zničí.

Zo strukovín ide o najviac náročnú plodinu predovšetkým na pôdu, pretože má v porovnaní s ostatnými menej rozvinutú koreňovú sústavu. Najviac fazuliam vyhovujú pôdy priepustné, skôr ľahšie, bohato zásobené vápnikom a humusom. Nevhodné sú potom naopak pôdy ťažké a vlhké. pH pôdy by malo byť neutrálne, v rozmedzí 7–7,5.

Výsev fazule sa vykonáva v termíne približne od 1.5. do 25.5. (aj do konca júna). Semienka sa vysievajú do hĺbky 4–8 cm pri teplotách pôdy 8–10 °C. Klíčenie je epigeické (=nadzemné). Z hľadiska osevného sledu sa najčastejšie zaraďuje napríklad po okopaninách.

Využite ju ako kryciu plodinu 

Rozostup medzi jednotlivými semenami by mal byť cca 10 cm a vzdialenosť medzi riadkami približne 35–45 cm. V malovýrobe sa často ukladajú 3 semená do hniezd v spone 35x35 až 45x45. Možno ju využiť aj ako kryciu plodinu – napríklad pre kukuricu. Dobre rastie pri teplotách medzi 15–27 °C.

Význam strukovín je všeobecne naozaj veľký, ale často neprávom zabúdaný. Fazuľa je jedlá strukovina s veľmi vysokou nutričnou hodnotou a vysokým obsahom bielkovín, ktoré sú vhodné pre človeka (obsahujú 26–29 % dusíkatých látok).

Zelené struky sú potom významným zdrojom karoténu a vitamínu C. Ďalej obsahujú celý rad ostatných vitamínov (predovšetkým skupiny B), minerálne látky (vápnik, železo, fosfor, draslík, zinok, horčík a iné) a vlákninu.

Majú nízky obsah tuku (1–1,5 %) s priaznivým zložením mastných kyselín (55–85 '% nenasýtených). Pred konzumáciou je potrebné fazuľu máčať v studenej mäkkej vode (najlepšie po celú noc) a potom si z nich len stačí vyrobiť pokrm podľa vašich preferencií.

Struky nemožno konzumovať surové

Oproti hrášku nemožno fazuľu ani fazuľové struky konzumovať surové, vždy je pred ich konzumáciou potrebná predošlá tepelná úprava, pretože obsahujú lektín Phytohaemagglutinin (PHA), ktorý je jedovatý, ale tepelne labilný, takže je možné odbúrať tepelne.

Fazuľa, rovnako ako ostatné strukoviny či ďatelina, majú oproti iným plodinám jednu zvláštnosť vo svojom vývoji – tou je biologická fixácia dusíka. Strukoviny sa totiž vyznačujú schopnosťou žiť v symbióze s hľuzkovými baktériami, ktoré pútajú vzdušný dusík.