Pamätáte si na neho určite hlavne z detstva, kedy ste po sebe s kamarátmi hádzali jeho suché plody, ktoré sa prichytávajú na oblečenie. Vďaka jeho veľkým listom ho nikde určite neprehliadnete.

S lopúchom sa skôr stretneme na rumoviskách a navážkach, či na brehoch potokov, než v obrábanej záhrade. Ak má dostatok vlhka, dorastá až do metrovej výšky (ale i viac). Rastlina má typické veľké srdcovité, svetlozelené listy a fialové kvety zoskupené do guľatého súkvetia. Keď jeho plody – háčikovité nažky –uschnú, pevne sa prichytia na oblečenie či v srsti zvierat a ťažko sa odstraňujú.

Využitie v kuchyni

V bylinkovej kuchyni je možné využiť mladé výhonky, stopky a korene lopúcha, nie však listy, pretože tie sú príliš horké. Čerstvo vyrastené, chrumkavé výhonky a olúpané stopky sa hodia ako zelenina na konzumáciu za surova alebo uvarené ako špargľa. Výbornou delikatesou je dreň, ktorá má jemnú orieškovú chuť. Korene rastlín sa zberajú od jesene prvého roka do jari druhého roka. V tomto období sú ešte jemnej konzistencie a dajú sa jesť za surova, uvarené alebo pečené.

Využitie v kozmetike

Svoje využitie našiel aj v kozmetike – lopúchový olej sa používa ako masážny prostriedok pre rast vlasov a pri nadmernej tvorbe kožného mazu. Pri problémoch s akné a pri liečení rôznych kožných neduhov sa ako vnútorný liečivý prostriedok užíva lopúchový čaj. Dá sa užívať aj ako močopudný prostriedok pri obličkových chorobách. Okrem "burinového" lopúcha existuje ešte jeden variant - jedlý lopúch väčší, ktorý botanici označujú latinským názvom Arctium lappa, ktoré pod menom Gobo poznajú obyvatelia celej ostrovnej ríše Japonska, kde je veľmi obľúbenou zeleninou. Jeho jedlou časťou je koreň, ktorý je štíhly, mäsitý, podobný mrkve, môže byť dlhý až 120 cm a mať 3 až 4 cm v priemere. Na povrchu je hnedý s bielou dužinou vo vnútri a chuť je podobná paštrnáku či čiernemu koreňu. V Japonsku sa korene Gobo dokonca sušia, drvia na prášok a pridávajú do pokrmov. Môže sa pestovať aj u nás, uprednostňuje hlbokú pôdu bohatú na humus a dusík. Semená vysievame skoro na jar alebo kedykoľvek počas roka. Ak koreň dosiahne silu ceruzky, môže sa kuchynsky využívať.

Je mrazuvzdorný, je možné ho teda konzumovať celú zimu, ale pretože sa v zime zo zamrznutej pôdy ťažko vyrýva, je dobre ho včas aj s balom koreňov vyryť, oddeliť listy a uložiť v bezmrazovej miestnosti. Uskladnené korene udržiavame mierne vlhké tak, aby nevysychali. Pre priamu konzumáciu sú vyschnuté korene nevhodné, aj keď vysychaním sa obsah látok nemení. Koreň sa v kuchyni upravuje ako varený, vyprážaný, marinovaný, sušený a drvený na prášok. Najlepšie pre konzumáciu je čerstvo zozbieraný, očistený a umytý jednoročný koreň, nastrúhaný na chlieb s maslom či inou nátierkou – tak sa najlepšie využije vysoké percento polysacharidu inulínu, ktorý je obsiahnutý v koreňoch. Pre jeho obsah je ideálny pre diabetikov. V tradičnej medicíne sa Gobo používa na liečbu gastrointestinálnych porúch, abscesov, bolesti kĺbov, močových ťažkostí a respiračných ochorení, detoxikáciu a čistenie a stimuluje aj regeneráciu buniek.