Pivonky najlepšie vynikajú samostatne alebo v malých jednodruhových skupinách. Kombinácie niekoľkých druhov sú dosť obtiažne z dôvodu prílišnej rôznorodosti tvarov a farieb kvetov. Pristane im to v spoločenstve okrasných tráv, na jar vyniknú ich červené výhony vedľa cibuľovín, ako narcisy, modrice a tulipány. A pri ich jesennom vyfarbení zistíte, že si naozaj vystačia najlepšie sami.

Na Ďalekom východe sa pivonky pestovali už pred takmer dvomi tisíckami rokov, v Európe sa objavili až v stredoveku. Najobľúbenejšie boli plnokveté odrody, ktoré stále prevažujú v ponuke. V posledných rokoch si získavajú stále väčšiu obľubu pivonky s jednoduchými či poloplnými kvetmi, ktorých priemer býva viac ako pätnásť centimetrov (existujú aj odrody s až s dvadsťcentimetrovými kvetmi), s bonusom príjemnej vône.

Drevité pivónie

Veľmi žiadané sú drevité pivónie (Paeonia suffruticosa), polokry dorastajúce do výšky aj šírky okolo dvoch metrov. Na jeseň zhadzujú listy ako ostatné opadavé kríky a nezaťahujú sa. Väčšinou sa predávajú ako kontajnerové rastliny, takže sa dajú vysádzať od jari do jesene. Klasikou zostávajú pivonky s jednoduchými ružovými kvetmi, medzi novinkami sa však nájdu aj plnokveté odrody vo farbách od bielej cez oranžovú a sýto červenú až po fialovú, prípadne s dvojfarebnými a poloplnými kvetmi. Krovité pivonky sadíme do jamy s rozmermi cca 50 x 50 cm, ktorú vyplníte kvalitnou zeminou s prídavkom dobrého kompostu. Miesto štepenia (spoznáte ho podľa zrastenej kôry) musí byť aspoň pätnásť centimetrov hlboko v zemi, inak sa môže stať, že vám na kríku vyrazia plané výhony. Rozrastá sa do dvojmetrovej šírky aj výšky a neznáša presádzanie. Pôda by mala byť priepustná a výživná (vzhľadom k dlhovekosti), teplejšia chránená poloha na miernom slnku alebo v polotieni. Na zimu každoročne drevitú pivonku zakryjeme po obvode koreňového balu čečinou.

Pivonka bylinná

Pivonka bylinná je dlhoveká trvalka podstatne menšia ako drevitá – s výškou okolo pol až jedného metra, ktorá sa na zimu úplne stratí (zaťahuje do zeme). Čoskoro na jar rašia červené výhony, na ktorých sa zakrátko objavia lesklé tmavozelené listy a neskôr i kvetné puky. Svojimi dekoratívnymi listami ozdobia celý rok, nielen v čase kvitnutia. Výsadba sa vykonáva na jeseň. Stanovište riadne premyslíme, pretože ani ony neznášajú presádzanie – prestanú kvitnúť najmenej na tri roky. Miesto je ideálne chránené pred vetrom (poláme ťažké kvety), s výživnou priepustnou zeminou, ktorá nevysychá. Púčiky na dužinatých koreňoch musia byť najviac tri centimetre pod povrchom pôdy , aby mohli dýchať, hlboko zasadené pivonky slabo porastú, nezakvtnú alebo len veľmi málo. Nevhodné sú premočené pôdy – rastliny skôr znesú občasné krátkodobé sucho.

Oba druhy rastú pomerne pomaly, takže v prvom roku po výsadbe bude mať rastlina len niekoľko výhonov a málo kvetov (niekedy len jeden). Než získa svoju charakteristickú podobu a bohaté kvitnutie, bude jej to trvať minimálne tri roky. Po odkvitnutí ich môžete prihnojiť dobre odležaným kompostom alebo minerálnym hnojivom (môže byť hnojivo určené ružiam). Na jar privítajú vlahu, ak neprší, v lete po odkvitnutí vydržia aj krátkodobé sucho.