Mäsožravé rastliny sú podivuhodnými rastlinami. Majú rôzne tvary, farby a je popísané množstvo druhov a čeľadí. Jedno však majú spoločné - dokážu lapiť živočíšnu korisť. Špirlica patrí do čeľade Sarraceniaceae. Rod špirlíc je zastúpený veľmi početnou skupinou druhov, medzi tie najznámejšie patria: S. alata, S. flava, S. leucophylla, S. minor, S. oreophila, S. psittacina, S. purpurea, S. purpurea ssp. venosa, S. .rubra, S. alabamensis a ďalšie.

Hlavným biotopom špirlíc sú pobrežné pláne juhovýchodu USA. Mäsožravky tu rastú na pláňach tvorených nevýživným bielym pieskom.

Všetky špirlice sa môžu medzi sebou krížiť, predovšetkým tie druhy, ktoré kvitnú v rovnakom čase, sú cudzoopelivé. Rôzni kríženci môžu kvitnúť odlišnými farbami. Všetky kvety sú päťpočetné a kvitnú jeden týždeň, potom opadajú a zostane len schránka, v ktorej sa tvoria semená.

Špirlice pestujeme v zmesi čistej neupravenej rašeliny a bieleho piesku. Všetky druhy vyžadujú trvalo vysokú vlhkosť, korene musia byť stále v kontakte s vodou, substrát nesmie nikdy vyschnúť. V zimnom období obmedzíme zálievku a substrát udržujeme iba vlhký.

Nezalievame vodou z vodovodnej siete, je príliš vápenatá, rastlina by tak mohla čoskoro zahynúť. Maximálne možné osvetlenie, poprípade oslnenie po celý rok a najlepšie po celý deň majú rady všetky špirlice.

Pokiaľ majú dostatok slnka, nádherne sa vyfarbujú, žilnatejú a niektoré druhy celé sčervenajú. Pokiaľ majú rastliny málo svetla, začnú tvoriť dlhé, úzke listy s minimálnou alebo zakrpatenou pascou. Špirlice je vhodné letniť.

Rastliny nehnojíme

Von ich dávame postupne od začiatku jari, aby si privykli na silnejšie slnko, inak by sa ich pasce mohli spáliť. Musíme dávať pozor na prehriatie rastlín pestovaných v polozavretých nádobách. Rastliny nehnojíme! Žijú v pôdach chudobných na živiny, ich koreňový systém je veľmi obmedzený, slúži hlavne na uchytenie rastliny a ako zásobáreň vody. Živiny rastliny získavajú z polapenej koristi.

Špirlice môžu napadnúť, rovnako ako iné okrasné rastliny, najmä vošky a puklice. Občas sa na rastlinách môže vyskytnúť pleseň. Pokiaľ sú pasce poliehavé, je to väčšinou spôsobené zlým pestovaním v nevetraných, málo svetlých priestoroch s prílišnou vlhkosťou.

Pokiaľ sú pasce už staré, začínajú od končekov pomaly usychať. Keď pasca uschne celá, je vhodné ju odstrániť, predíde sa tak vzniku možných plesní.