Z jesenných astier sa pestujú najčastejšie novoanglické (Aster novae – angliae) a novobelgické (Aster novae – belgiae) v nežných farbách ružovej, modrej, fialovej a karmínovej. Oba druhy pochádzajú zo Severnej Ameriky, a sú vyšľachtené odrody kvitnúce skoro, poloskoro aj neskoro. Jesenný záhon tak môže kvitnúť od začiatku septembra až do konca októbra.

Jesenné astry

Uplatnia sa v zmiešaných skupinách trvaliek alebo v pozadí záhonov - sú totiž pomerne vysoké - niektoré odrody dosahujú výšku poldruha metra (napr. neskoré modrofialová astra 'Barr's Blue').

Sadíme najviac štyri rastliny na plochu jedného metra štvorcového. Rašia počas neskorej jari a z počiatku rastú pomaly. Neznášajú premokrené pôdy, zálievku ale vyžadujú pravidelnú po celú dobu vegetácie.

Neprospieva im piesková pôda a dlhodobý nedostatok vlahy, rastliny potom málo kvitnú a trpia múčnatkou. Vo výživnej, vápenatej pôde na slnečnom stanovisku znesú aj kratšie obdobie sucha. Pred výsadbou ich prihnojíme kvalitným kompostom, prísun živín vítajú, vzhľadom na svoju mohutnosť aj počas rastu.

Ak ich začiatkom júla asi o polovicu zastrihnete, zosilnejú. Dobu kvitnutia tým síce oddialite asi o dva týždne, rastliny však budú pevnejšie. Najvyššie odrody je dobré kvôli vetru a prípadnému lámaniu včas priviazať k opore tak, aby si trsy zachovali prirodzený tvar.

Množenie astier je jednoduché

Na jar trs rozdeľte na menšie diely a zasaďte na vybrané miesto. Trs rozdeľte aj vtedy, ak začnú rastliny „vyhoľovať“ od stredu trsu, zmladíte ich tak. Okrem farieb obvyklých pre vysoké astry je v sortimente aj skorá purpurovočervená odroda Jenny. Nižšie odrody astier sú vhodné na osadenie skaliek či ako obruba záhonov, výborne sa hodia aj na pestovanie v nádobách na terase alebo na balkóne.