Repu naloženú v sladkokyslom náleve poznáme určite všetci, a tak má už červená repa čestné miesto na našej záhradke. Pokiaľ máte napr. pivnicu, či iné priestory vhodné na skladovanie, vydrží vám až do jari.

Prvé zmienky o repe sú staré 3 000 rokov, pochádzajú zo Stredomoria, presnejšie z oblasti vtedajšej Babylónie. Bola používaná nielen na jedenie, ale aj ako liek. V 8. storočí pred n. l. sa rozšírila po celej Európe, neskôr aj do Severnej Ameriky a ázijských krajín.

Pestovanie repy

Osivo vysievame priamo na záhon od polovice apríla do konca mája. Riadky by mali byť vzdialené 30–40 cm od seba. Na pôdu nie sú žiadne zvláštne nároky, nie je vhodná pôda kyslá a štrkovitá, tie repa neznáša a mala by byť bez hrudiek a kameňov.

Červená repa nemá rada čerstvo vyhnojený pozemok, je rastlinou druhej trate. Citlivo reaguje iba na nedostatok bóru. Vegetačná doba je od 60 do 120 dní, podľa odrody. Po vzídení repy vyjednotíme na vzdialenosť 8–10 cm, pravidelne ju odburiníme a okopávame.

Aby narástli veľké buľvy, potrebuje dostatok vlahy. Je možné ju prihnojovať počas vegetácie plným hnojivom alebo rastlinnými výluhmi.Zberať môžeme podľa potreby.

Na začiatku leta sú buľvičky jemné, sladké a krehké. Pred príchodom prvých mrazov však zožneme všetky buľvy, ktoré buď skonzervujeme, alebo uložíme do vlhkého piesku v pivnici. Vňať neodrezávame, ale odkrútime ju. Rovnako ako listy špenátu, je možné spracovať aj listy repy.

Repa pre zdravie

Repa obsahuje dôležité minerálne látky ako draslík, horčík, železo, jód, mangán, zinok, čo ju medzi zeleninami radí na jedno z popredných miest. Pôsobí ako silná zásada a pomáha vyrovnávať pH organizmu.

Bohato je zastúpené aj farbivo antokyan, ktoré má antioxidačné účinky, a betaín, ktorý spolu s ním pomáha znižovať krvný tlak, pomáhajú pri ateroskleróze a pôsobia ozdravujúco na pečeň.

Repa svojim obsahom antioxidantov patrí do zoznamu desiatich druhov zeleniny s ich najvyšším obsahom. Rozpustná vláknina reguluje trávenie a znižuje LDL cholesterol. Najzdravšia je surová.