Je plný vitamínov a minerálov, diétny a chutný. Svoje miesto si našiel aj v slovenskej kuchyni. Vypestujte si vlastné, vytvoríte z neho množstvo lákavých, lahodných jedál. Baklažán sa do našich končín dostal z východnej Indie, kde v teplej klíme rastie ako trvalka. V Európe sa objavil cca v 15. storočí a spočiatku sa pestoval predovšetkým ako okrasná rastlina.

Názory na vhodnosť konzumácie týchto plodov sa vtedy dosť líšili. Prílišná konzumácia plodov baklažánu mala spôsobovať pominutie mysle a niektoré národy ju tak považovali za nebezpečnú.

Nároky na pestovanie podobné paprikám

Baklažán má podobné nároky na pestovanie ako papriky. Baklažán je zeleninou s dlhou vegetačnou dobou, musí sa teda vysievať už od polovice februára do začiatku marca. Tepelné nároky sú zhodné s paprikami, a akonáhle rastlinky vytvoria prvé pravé lístky, je potrebné presadiť ich do kvetináčov s priemerom osem až desať centimetrov s ľahkou, humóznou a piesočnatohlinitou pôdou.

Po celú dobu by teplota nemala klesnúť pod osemnásť stupňov, sadenice potrebujú dostatok svetla, aby neboli slabé. Sadenice baklažánov sú mimoriadne teplomilné, a to ešte viac ako papriky a paradajky. Von ich vysádzame po polovici mája - najlepšie do skleníka alebo fóliovníka.

Ideálna vzdialenosť medzi rastlinami je 40 x 40 centimetrov, keď sa vysadia o niečo hlbšie, než ako rástli pri predpestovaní v nádobách, nič sa nestane a je to skôr na prospech (zmohutnie tak koreňový systém).

Baklažán, rovnako ako paradajky a papriky, ale aj zemiaky alebo tabak (s ktorými je príbuzný), rastie v noci. Nevyhnutným predpokladom dobrého rastu sú preto aj vyššie nočné teploty. Rovnako ako paradajky tvoria aj postranné výhony, ktoré treba včas odstraňovať. Pri pestovaní v skleníku alebo fóliovníku nesmieme zabudnúť na opeľovanie, použijeme štetec alebo s rastlinkami môžeme aj ľahko zatrepať.

Ponechajte štyri výhonky

Na rastline je najlepšie ponechať štyri výhony – baklažán bude silnejší a vytvorí väčšie plody. Keď baklažán začne tvoriť plody, zvyšujú sa aj jeho nároky na vlahu a výživu.

Zalievame dostatočne odstátou, najlepšie dažďovou vodou a prihnojujeme plným hnojivom. Na dopestovanie na rastline ponecháme celkovo päť až sedem plodov. Plody zberáme aj so stopkou pred plnou zrelosťou (prezreté plody majú horkasté semená). Prezrelosť spoznáme podľa vädnutia šupky a straty lesku, mäknutia plodov a hnednutia semien. Plody by mali mať vysoký lesk a intenzívne sfarbenie.

Do chladnejších klimatických podmienok boli vyšľachtené niektoré odrody, ktoré sú týmto podmienkam prispôsobené. Klasický vajcovitý tvar, tmavofialovú lesklú šupku a pevnú, smotanovobielu dužinu si zachováva napr. baklažán český skorý (aj keď má menšie plody). Baklažány majú schopnosť poradiť si s poruchami látkovej výmeny.

"Plody obsahujú dostatok vitamínov A, B a C, ale hlavne niektoré minerály – draslík, fosfor, horčík, mangán, meď, sodík, zinok a železo."

Tieto látky napomáhajú správnej funkcii pečene, znižujú cholesterol v krvi, baklažán je vhodný aj pre diabetikov, pretože upravuje hladinu krvného cukru. Pektín obsiahnutý v značnom množstve v dužine výborne prečistí črevá od nestrávených zvyškov potravy a znižuje krvný tlak. Rutín, ktorý sa ukrýva pod šupkou, spevňuje cievne steny, plody pred úpravou preto nelúpeme.

Baklažán môžeme konzumovať ako hlavný chod, prílohu alebo z neho urobiť chutný šalát. Príprava pokrmov z baklažánov nie je náročná ani časovo, kombinovať ich môžeme s mäsom, syrom či inou zeleninou.