Tekvice sú teplomilnou zeleninou, ktorá optimálne vyhovuje 18 až 25 °C. Pri poklese teplôt pod 5 °C zastavujú svoj rast môže dôjsť aj k poškodeniu rastlín. Jesenné mrazy zlikvidujú nielen nadzemné časti rastliny, ale pri dlhšom pôsobení výrazne poškodia aj plody.

Tekvice pestujeme ako z výsevu aj z predpestovanej sadby. V prvom variante rastliny pokračujú v raste bez presádzacieho šoku a v priaznivých podmienkach často prospievajú lepšie ako tie predpestované. Ak však príde po vysiatí chladné a vlhké počasie, naklíčené semená môžu v pôde uhynúť.

Tekvice potrebujú dostatok organickej hmoty v pôde, pestujeme ich preto v takzvanej prvej trati. Budú rady za prilepšenie maštaľným hnojom alebo rozleženým kompostom. Môžeme ich však pestovať aj priamo na komposte, čo sa využíva hlavne na malých záhradách. Záhon po výsadbe udržujeme v bezburinnom stave. Veľké listy potom zakryjú jeho plochu a zabránia tak čiastočne prerastaniu burín.

Tekvica pestujeme pre plody aj pre ich semená, ktoré sú známou pochutinou. Obsahujú vysoký podiel tukov (50 %), ďalej ich tvoria z jednej tretiny bielkoviny, vláknina, zinok, horčík, mangán, železo a obsahujú aj látky pomáhajúce so zväčšenou prostatou. Konzumovať sa dajú aj kvety tekvíc - v mexickej kuchyni sa plnia a v talianskej zase dusia alebo smažia.

Pri správnom skladovaní vydržia často do jari

Plody sa zbierajú úplne vyzreté s čo najtvrdšou šupkou. Ak je na dlhom výhone tekvice nasadených viac plodov, žať začíname od tých najstarších, ktoré rastú bližšie ku koreňu rastliny. Tekvica trháme s dvoj až päťcentimetrovou stopkou, pokiaľ by ste ju ulomili celú, vznikne rana, ktorou sa môže do zeleniny dostať infekcia. Uskladňujeme ich v pivnici či špajze s teplotou nad 12 ° C pred príchodom mrazov. Nie je pre nich vhodná studená a vlhká pivnica. Pri správnom skladovaní vám vydržia často až do jari.