Okrasný kel je mimoriadne dekoratívny a vyžaduje minimálnu starostlivosť. Šľachtená bola predovšetkým pre krásu, ale stále zostáva jedlá, rovnako ako jej blízky príbuzný - kel a kapusta, aj keď sú jej listy o niečo tuhšie.

Prvýkrát bola vyšľachtená pravdepodobne v Japonsku. Odtiaľ pochádza väčšina odrôd a hybridov. Škála farebných kombinácií sa pohybuje od bielej, smotanovej, cez ružovú, najrôznejšie odtiene karmínovej, fialovej, lososovej.

Farba je najvýraznejšia v strede ružíc, k okrajom slabne. Otvorená ružica listov pripomína pivóniu alebo veľkú ružu. Listy môžu byť hladké, ľahko kučeravé, strapaté alebo silne vykrajované.

Osivo vysejeme do misiek, asi po mesiaci rastlinky presádzame do kvetináčikov. Na záhon sadeničky presadíme najdlhšie do polovice augusta, aby stihli dostatočne vyrásť a zosilniť do príchodu prvých mrazov. Rastlinky reagujú na priestor, ktorý má ich koreňový systém k dispozícii. Odroda, ktorá na záhone dosiahne priemer ružice 80 cm, vyrastie v kvetináči do priemeru iba 20 cm.

Nadmerné hnojenie a vysoké teploty spomaľujú rýchlosť a intenzitu vyfarbovania. Rastlinám vyhovuje chudobnejšia zemina, ktorú netreba prihnojovať, stále mierne vlhká, na polotienistom stanovisku. Na plnom slnku rastliny skôr odumrú - hlávka zhnedne a rozpadne sa.

Ružice okrasných kelov sa vyfarbujú až pri poklese nočných teplôt k bodu mrazu, nízke teploty podporujú tvorbu farbív. Pokiaľ nebudú dlhodobo mrazy pod -10 °C, vydržia krásne až do marca.

Kel možno vysadiť ako následné rastliny po odkvitnutých letničkách, alebo zelenine s krátkou vegetačnou dobou. Rovnakým spôsobom nám však skrášli vyprázdnené hrantíky za oknami a osvieži tak sivosť neskorej jesene a zimy.