Papriky sú skvelou zeleninou, ktorá má široké využitie v kuchyni. Bohužiaľ, sú tiež pomerne náchylné na rôzne vírusové a hubovité choroby. Pred škodcami či chorobami ich neochráni ani skleník alebo fóliovník. Ako si s nimi poradiť?

Medzi najčastejších škodcov, ktorí rastliny vysávajú a môžu ich úplne zlikvidovať alebo na ne preniesť ďalšie vírusové nákazy patrí voška rešetliaková (veľmi dobre na ňu účinkuje prípravok Mospilan 20 SP) a ďalej potom molice, malé biele mušky, ktoré s obľubou napádajú zeleninu aj okrasné rastliny.

Ak sa objavia na paprikách jemné pavučinky, potom je to známka, že papriky napadli roztočce, naopak drobný trus je dôsledkom pôsobenia strapcov. Prevenciou je pravidelná starostlivá kontrola a včasný zásah už pri zistení prvého výskytu.

Na škodcov vo väčšej či menšej miere zaberajú postreky, ale aj likvidácia napadnutých častí rastlín. K nevítaným návštevníkom patria aj záhradné vŕtalky/liriomyza (mušky, ktoré na listy nanesú svoje vajíčka, tie sa vyvinú v larvy, napadnutie vŕtalkami poznáme podľa svetlých chodbičiek, ktoré larvy vyvŕtavajú do starších listov, v týchto chodbičkách sa vyvíjajú, postupne ich rozširujú listov).

Papriky tiež často napadá motýľ zavíjač paprikový, ktorého pôsobenie je podobné ako u vŕtalky (samica tiež nakladie na listy vajíčka, z ktorých sa vyvinú ružovo až zelenkasto sfarbené húsenice, dorastajúce 1–1,5 cm, húsenice sa vyvíjajú často priamo vo vnútri plodov, čím ich likvidujú). Po napadnutí škodcami sú rastliny oslabené, deformované a môže dôjsť aj k celkovému úhynu.

Najčastejšie nákazy paprík

Medzi najčastejšie choroby patrí vírus mozaiky uhorky, bronzovitosť paradajky či škvrnitosť papriky a paradajky. Všetky spôsobujú škvrny na plodoch, rôzny stupeň ich zmenšovania či deformácie, posledná menovaná dokonca praskanie plodov i listov a ich následné opadávanie.

Ide o vážne choroby, a takto napadnuté rastliny sa odporúča zlikvidovať. Listy, ani plody týchto rastlín nedávame do kompostu, ale vyhadzujeme ich priamo do odpadu, pretože vírusy by mohli v komposte prežiť a nakaziť potom ďalšiu úrodu.

Z hubovitých chorôb sa často objavuje biela či šedá hniloba, ktorú nájdeme najmä na miestach po odstránení plodov (pokiaľ plody odstraňujeme pred ich dozretím alebo nešetrným spôsobom a miesto po odrezaní sa zle hojí, je tak náchylné na napadnutie hnilobou).

Pestovateľa paprík dokáže veľmi potrápiť aj hniloba koreňov a koreňového krčku (zlikvidujeme napadnuté časti rastlín, prípadne celú rastlinu a pôdu po nej vydezinfikujeme).

Z fyziologických chorôb môžu papriky trpieť tzv. nekrózou (porucha spôsobená nedostatkom vápnika či nadbytkom draslíka alebo dusíka v pôde). Rastlinám odumierajú kvetné konce plodov a celá rastlina sa postupne deformuje a prestáva rásť. Pri nevyváženej výžive sa môže tiež objaviť chloróza alebo žltačka (nedostatok železa vo vápenatej pôde).

Jednotlivé typy žltačky môžu mať aj rôzne príčiny - ak sa objavia na vrcholkoch rastlín, býva to známka nedostatku dusíka, naopak na spodnej strane listov je to známka nedostatku horčíka (prejavom je žltnutie častí medzi žilnatinou). Ak dodáme rastline potrebné živiny, ktoré postráda, čoskoro sa spamätá (existujú aj špeciálne postreky, ktoré sa aplikujú priamo na listy).