Kompost okrem iného zvyšuje odolnosť rastlín pred škodcami a chorobami. Je ideálnym hnojivom, nič nestojí a navyše sa zbavíte množstva záhradného aj kuchynského odpadu. Základom dobrého kompostu je ale trpezlivosť. Nesmie sa nič uponáhľať, kompost musí dozrieť a až potom výrazne zvýši úrodnosť a kvalitu pôdy.

Základné pravidlá kompostovania

Spodnú vrstvu kompostu by mal tvoriť hrubší, vzdušný materiál. Umožní prevzdušňovanie a odtok prebytočnej vody. Sú to napr. nadrobno nasekané alebo nadrvené vetvy z prerezávky stromov a kríkov, drevná štiepka, hobliny, drevnaté stonky kvetín a pod.

Podobný materiál použijeme však aj vo vyšších vrstvách. Čím pestrejšia bude skladba materiálu, tým bude kompost lepší. Miešame: vlhké so suchým, porézny materiál s hutnejším, 'hnedé' so 'zeleným' (iba trávu kompostovať nemožno, zahnívala by).

Aby sme proces kompostovania rýchlejšie naštartovali, môžeme primiešať už zrelý kompost či hnoj. Kvalitný humus vznikne aj primiešaním zeminy. Do kompostu je možné pridať aj rôzne urýchľovače.

Dôležitá je správna vlhkosť

Do dvoch dní sa začne správne založený kompost zahrievať na teplotu cez 50 °C (aktivita mikroorganizmov) a dochádza k tzv. hygienizácii, ničia sa zárodky chorôb a semená burín. Je však dôležité pridávať väčšie množstvo materiálu naraz.

Po 1–2 mesiacoch hromadu prehádžeme, znova premiešame a zaistíme tak znovu prísun vzduchu. Čerstvý kompost získame za cca 2-6 mesiacov, vyzretý za 6-12 mesiacov.

Na kompost je možné ukladať všetok zelený odpad. Odpad z kuchyne nesmie obsahovať: živočíšne zvyšky (mäso, kosti, mliečne výrobky a pod.) a zvyšky varených jedál.

1. Do kompostu patria:

- zvyšky ovocia a zeleniny, kávové a čajové zvyšky, škrupiny z vajíčok a orechov, papierové vreckovky, obrúsky, podstielka domácich bylinožravých zvierat, pokosená tráva, lístie, vetvičky, buriny, zvyšky zeleniny, piliny z dreva apod.

2. Do kompostu nepatria:

- kosti a zvyšky mäsa, stolové oleje a tuky, popol z uhlia a cigariet, rastliny napadnuté chorobami, vykvitnuté buriny, chemicky ošetrené materiály, plasty, sklo, kov, farby a riedidlá, potlačený papier (časopisy), mačacie, psie a ľudské výkaly, plienky, prachové vrecká z vysávača, veľké kamene...

Nezabudnite: pri nadbytku uhlíka (príliš veľa slamy, papier, drevená drvina, piliny) sa pochody spomaľujú, uniká CO2 a dochádza k riašelinateniu. Pri nadbytku dusíka (kuchynský odpad, tráva) dochádza k hnitiu a uniká čpavok. Celkový pomer uhlíka k dusíku (C:N) by mal byť asi 20-30:1.