Kotvičník sa preslávil ako rastlina, u ktorej vedci klinickými skúškami potvrdili, že obsahuje látky, ktoré majú schopnosť výrazne zvyšovať pohlavné túžby rovnako ako na úkor tukov priaznivo ovplyvňovať rast svalovej hmoty.

Kotvičník - prírodná viagra

Dokážu až o 30 % zvýšiť hladinu testosterónu u mužov a u žien významne zvýšiť hladinu estrogénov. Preto sa kotvičníku tiež hovorí rastlinná viagra, ktorá však zvyšuje záujem o sexuálny život u oboch pohlaví a bez zdravotných problémov, ktoré užívanie klasickej viagry (Sildenafil) niekedy sprevádzajú.

Areál prirodzeného výskytu kotvičníka zasahuje rozľahlé oblasti Ázie, Austrálie i Európy a nie je problém ho pestovať ani u nás. Dobre prospieva aj pri pestovaní vo voľnej pôde. Akonáhle kotvičník raz zasejeme, hoci je jednoročnou rastlinou, vďaka tzv. samovýsevu ho môžeme na rovnakom stanovisku pestovať niekoľko rokov.

Najvhodnejším obdobím na výsev semien kotvičníka je koniec marca a apríl. Neskorší výsev je tiež možný, výnos vňate však bude nižší. Pred výsevom môžeme semená na dva dni namočiť do vody. Semená kotvičníka totiž klíčia nerovnomerne, pričom namočením do vody môžeme čiastočne ich klíčenie urýchliť.

Semená vysievame cca 1 cm hlboko do bežného výsevného substrátu. Keďže mladé rastliny sú náchylné na hubové choroby (tzv. padanie kľúčnych rastlín), vyplatí sa v prípade kotvičníka použiť na výsev minimálne preparený substrát alebo ešte lepšie s prvou zálievkou aplikovať prípravok proti hubovým chorobám. Prvé semená pri teplote 20 °C vyklíčia obvykle za 14 dní.

Semenáčiky kotvičníka sú pomerne krehké, preto ich prepichujeme opatrne. Po presadení je vhodné semenáčiky opäť ošetriť prípravkom proti hubovým chorobám. Ako sme sa zmienili v úvode, rastliny je možné pestovať aj vo voľnej pôde, sadenice na konečné stanovište vysádzame až v druhej polovici mája (po ľadových mužoch).

Rovnako ako u mnohých iných rastlín (a kultúrnych zvlášť) kotvičníku nesvedčí chladné a daždivé počasie. Avšak, pri bežnom lete sa rastlinám pestovaným vonku darí dobre. Rastliny tu takmer vôbec netrpiachorobami ani škodcami, na rozdiel od rastlín pestovaných v skleníkoch, ktoré sú voškami a plesňami napádané podstatne častejšie. Vhodné sú skôr ľahšie, hlinito-piesočnaté až piesočnaté pôdy na slnečnom stanovisku. Sadenice kotvičníka tu vysádzame do sponu 30x30 cm.

Príprava čaju a odvaru z kotvičníka

Rastlín začínajú kvitnúť, akonáhle jednotlivé výhony dorastú do dĺžky okolo 5 cm. Na prípravu čaju či odvaru sa využívajú celé rastliny aj s plodmi. Nadzemnú časť rastlín môžeme žať v priebehu celého vegetačného obdobia. Zberáme výhony 10 až 20 centimetrovej dĺžky a sušíme ich v tieni na suchom a vzdušnom mieste. Plody dozrievajú postupne a postupne ich preto aj zberáme.

Zo sušenej vňate je možné pripravovať čaj alebo odvar. Čaj pripravíme z jedného až šiestich gramov sušenej vňate, podľa hmotnosti osoby, ktorá ho bude užívať. Rozomletú vňať zalejeme vriacou vodou a necháme vylúhovať asi 15 min, užíva sa pravidelne jedna šálka denne.

Okrem vplyvu na sexuálnu túžbu a rast a regeneráciu svalovej hmoty, má kotvičník aj ďalšie účinky. Vňať kotvičníka sa používa aj pri liečení vysokého krvného tlaku a aterosklerózy. Čo sa týka účinkov na ľudskú dokáže kotvičník zlepšovať náladu a zvýšiť sebadôveru. Kotvičník obsahuje alkaloidy a jeho užívanie preto nie je vhodné pre osoby mladšie ako 20 rokov a pre tehotné a dojčiace ženy.