V našich podmienkach ho môžeme pestovať len ako prenosnú rastlinu, ale aj tak je veľmi dekoratívny a voňavý. V starom Ríme bol mýtickou rastlinou, ktorá prinášala šťastie a bohatstvo. Listy vavrínu žuvala pred videním aj veštica z Delf, a listy ju naozaj mohli priviesť do transu, pretože vo väčšej dávke pôsobia mierne narkoticky. Táto starobylá magická a liečivá rastlina má svojou prítomnosťou v dome zaistiť ochranu od všetkého zlého.

Listy vavrínu sú nenahraditeľným korením v mnohých jedlách, podporujú zdravé trávenie, v kúpeli uľavia bolestivým a stuhnutým svalom. Najlepšie sú čerstvé listy.

Vavrín vznešený (Laurus nobilis) dorastá v Stredozemí veľkosti stromu či mohutného kríka. V našich klimatických podmienkach by tuhé mrazy vonku neprežil, pestovanie v nádobe aj klíma tak obmedzuje jeho vzrast. 

Hoci dobre znáša slnečné stanovištia, vďačný bude aspoň za čiastočné tienenie. Dobre porastie aj na tienistých stanovištiach. Nesvedčí mu veterné stanovište, umiestnime ho preto na miesto chránené pred dažďom a vetrom.

Nádoba by mala byť dostatočne hlboká, s kyprým, výživným substrátom. Vavrín potrebuje v letnom období veľa vody a jeho spotreba je obrovská, najmä na plnom slnku. Na vzdušnú vlhkosť nie je vavrín náročný. Hnojíme 1x za dva týždne hnojivom na listové rastliny.

Zvláštne nároky na teplotu nemá, iba v zime. Nádobu s vavrínom pred prvými mrazmi umiestnime do miestnosti, kde teplota bude klesať pod nulu a bude sa pohybovať okolo 10 °C.

V tom čase obmedzíme, až vynecháme zálievku a necháme rastlinu v pokoji prezimovať. Keďže je vavrín vždyzelený, aj v zime musí byť umiestnený na svetlom stanovisku.

Listy vavrínu sú výborným korením do duseného mäsa, prevarené v mlieku dodajú nezameniteľnú chuť pudingom a ryžovým dezertom. Bez jeho vône si nemožno predstaviť mnoho polievok a omáčok.

Tip: chuť a vôňa vavrínu sa do pokrmu lepšie vstrebe dlhším varením.