Obľúbenou bylinkou našich babičiek býval rebríček obyčajný (Achillea millefolium). Predtým bol hojný a zbieral sa na suchších lúkach. Od staroveku sa používal na obklady a kúpele pri zápalových chorobách a tiež ako prostriedok proti krvácaniu, vnútorne potom ako prostriedok podporujúci trávenie, pri žalúdočných problémoch, hnačkách, pri chorobách žlčníka aj ako močopudný prostriedok.

Z pôvodného bieleho rebríčka boli vyšľachtené odrody rôznych kultivarov a farieb – od žltej až po tmavočervenú, aj výšok od 40 do 100 cm. Rebríčky je možné použiť v najrôznejších typoch záhrad a v trvalkových výsadbách. Ide o dekoratívnu, nenáročnú trvalku.

Semená vysejeme od apríla do mája priamo na záhon. Rebríčku bude najlepšie na suchšom slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou bohatou na humus, znesie však aj polotieň.

Neznáša podmáčanie, preto je vhodné použiť drenážnu vrstvu. Kvitne od júna do neskorého leta či začiatku jesene. V čase kvetu vyžadujú rastliny oporu, pretože dlhé stonky často padajú k zemi.

Kultivary sa medzi sebou ľahko krížia a samé sa presievajú, čo môže byť postupom času dôvodom na vymiznutie pôvodnej odrody. Vyhneme sa tomu iba dôsledným a pravidelným odstraňovaním odkvitnutých kvetenstiev. Rastlinu očistíme až na jar, na zimu ju nestriháme.

Rebríček netrpí na škodcov

Bylina je vďaka obsahu glykozidických silíc využívaná vo farmácii aj ľudovom liečiteľstve. Obsahuje aj azulény, alkaloidy, organické kyseliny. Najväčší obsah liečivých látok majú rebríčky biele alebo svetloružové.

Pre využitie v liečiteľstve ho zbierame v období od júna do októbra, pričom najvhodnejšie je žať vrchné nedrevnaté časti rastliny v plnom kvete. Zvonka sa používa na podporu hojenia a pôsobí protizápalovo. Silnejší nálev je možné použiť ako kloktadlo alebo prísadu do kúpeľa.

Rebríček nie je vhodný na dlhodobé pravidelné vnútorné užívanie, obsahuje thujon, ktorý by pri vysokých dávkach užívaných dlhšiu dobu mohol viesť k závratom, bolestiam hlavy a iným nervovým poruchám.

Tehotné a dojčiace ženy by nemali vnútorne rebríček radšej užívať vôbec. U niektorých ľudí, sa rovnako ako u ľubovníka bodkovaného, môže objaviť precitlivenosť kože na svetlo pri dlhodobej aplikácii. Pri krátkodobom vnútornom alebo vonkajšom užívaní však vedľajšie účinky takmer nehrozia.

Vďaka farebnosti, ktorú si zachováva aj po usušení ho využijeme ako dekoráciu alebo do suchých väzieb. Z rebríčka sa tiež získava prírodné farbivo, ktoré sa predtým hojne používalo na farbenie látok. Dodáva im teplé odtiene od žltej, cez oranžovú až po hnedú.

Zaujímavosť na záver: vďaka vysokému obsahu horčín sa rebríček niekedy používal ako náhrada chmeľu na výrobu piva.