Zvončeky zdobia záhrady a lúky hlavne v prvej polovici leta. Ich rod je veľmi rozsiahly. Na výber máte krásne šľachtené odrody i nešľachtené prírodné druhy (určite ich poznáte ako súčasť kvitnúcej lúky, často sa objavia samé od seba).

Zvončekom vyhovujú zásadité pôdy s vyšším obsahom vápnika. Uprednostňujú slnečné stanovište pred polotieňom, avšak v polotieni nie je treba zvončeky zavlažovať, pokiaľ nie sú dlhé obdobia sucha.

Pozor – príliš veľké sucho ani mokrenie im nerobí dobre!

Zvonček klbkatý (C. glomerata)

Odolná robustná trvalka, vhodný tiež ako osvedčená rastlina na rez. Kvety má združené akoby do klbka.

Zvonček broskyňolistý (C. persicifolia)

Veľmi dobre sa hodí do prírodných častí záhrady na slnečné miesta pod stromy. Kvitne škálou rôznych odtieňov modrej či bielej farby, vytvára však aj nádhernú zmes farieb (množí sa totiž samovýsevom).

Zvonček prostredný (C. Medium)

Pestuje sa ako letnička či dvojročná rastlina, záleží na termíne výsevu – v prvom prípade je to február, v druhom jún a júl. Má veľké kvety, ktoré môžu byť šmolkovsky modré, ale i ružové či biele.

Na menej udržovaných miestach záhrady sa môže objaviť celkom spontánne tiež zvonček pŕhľavolistý alebo zvonček repkovitý. I keď nejde o kultúrne rastliny, ide o pekné druhy, ktoré nie je treba odstraňovať.

Na skalky, terasky, do škár suchých múrikov, na obruby ciest a podobné miesta sú vhodné nízke zvončeky. Pestovať môžete napríklad zvonček dalmátsky (C. Protenschlagiana) alebo zvonček karpatský (C. Carpatica).

Hojne pestovaným skalkovým druhom je zvonček maličký (C. Cochleariifolia). Má prekvapivo veľké kvety v pomere k zvyšku rastliny.

Z kvetináčových druhov je najznámejší zvonček ľudovo nazývaný ženích a nevesta. Ide o druh zvončeka rovnakolistého (C.isophylla), ktorý sa pestuje v páre, v bielej a modrej farebnej variante.

V moderných pretopených bytoch však nevydrží príliš dlho. V zime totiž potrebuje teplotu len okolo dvanásť stupňov. Pestuje sa teda skôr ako letnička v závesných kvetináčoch.