Blízkym príbuzným anízu je napríklad fenikel či rasca a spôsob pestovania týchto rastlín je preto veľmi podobný. Bude sa mu dariť ako v záhone na záhrade, tak v kvetináči na balkóne alebo na okennom parapete. Semená môžeme vysievať počas celého vegetačného obdobia, ale najlepší čas na výsev je marec a apríl.

Semená vysievame priamo do riadkov vzdialených aspoň 15 cm od seba a do hĺbky 1 až 2 cm. Doba klíčenia trvá približne tri týždne. Po vzídení rastlinky vyjednotíme a najslabších jedincov odstránime, pričom dávame pozor, aby sme zvyšné rastlinky nepoškodili – mladý bedrovník aníz je veľmi náchylný na akékoľvek poškodenie a neopatrnou manipuláciou ho ľahko zničíme.

Ideálne stanovište je na slnku v ľahšej (piesočitohlinitej) zemine. Rastliny v lete pravidelne zalievame a odburiňujeme. Sivozelené plody zberáme v auguste či septembri, tesne pred dozretím.

Sušíme na vzdušnom, presvetlenom mieste, nie však na priamom slnku. Suché semená potom skladujeme v uzavretej nádobe na tmavom mieste, aby nezvetrali a nestratili tak svoje účinné látky.

Používame ho nielen ako korenie, ale je možné z neho pripraviť aj čaj. Nežiaducimi účinkami anízu sú možné alergické reakcie, ktoré sa môžu prejaviť opuchom slizníc či problémy s dýchaním. Ich výskyt je ale veľmi vzácny.

Aníz je vhodný aj pre tehotné a dojčiace ženy, účinné látky anízu totiž prechádzajú do materského mlieka a prospievajú tak aj zdraviu dieťaťa.

Aníz sa na liečebné účely používal od staroveku

V stredoveku sa usúdilo, že je účinným liekom proti moru. Aníz má predovšetkým protizápalové vlastnosti, pomáha proti kašľu, zlepšuje trávenie a priaznivo pôsobí aj na všeobecné zdravie žien.

Priaznivé účinky anízu:

- uľavuje od kašľa

- pomáha proti zápalu

- uľahčuje zaspávanie

- odstraňuje zápach z úst

- podporuje trávenie

- skvapalňuje hlieny

- uľavuje od žalúdočných a črevných kŕčoch

- pomáha pri nadúvaní

- podporuje dojčenie

- uľavuje od menštruačných bolestí